Počas obnovy brehového porastu Čierneho potoka sa ostatná nedeľa 5. júna 2022 niesla v znamení priateľstva, porozumenia, pohody a nesmiernej ľudskosti. Ako obvykle, sme začali ranným vysvetlením si podstaty projektu a rozdelením prác.
Najviac času nám zabral úsek brehu, ktorý bol značne poškodený minuloročnými výdatnými zrážkami z polovice augusta 2021. Najprv sme koryto potoka vyčistili od haluzín a iných podobných prirodzených voľných prekážok, ktoré by mohli pri nadchádzajúcich silných zrážkach sa uvoľniť a upchať tok potoka, napríklad pred cestnou preložkou ponad potok a vybrežiť sa. V druhej časti našich prác sme sa sústredili na roztiahnutie zakúpenej kokosovej rohože, ktorá má plniť funkciu spomalenia erózívnej činnosti prírody na breh potoka a ochrániť sadenice drevín až do momentu, kedy budú schopné samostatne rásť a odolávať vrtochom matky prírody.
Prírodná rohož je jednoliaty kus tkaniny v dĺžke 25m a šírke 2 m, ktorá sa prirodzene v prírode v priebehu 3-4 rokov rozloží. Na začiatku osadenia, v najvyššom bode proti prúdu toku vodu, je rohož uchytená o už existujúce a silné dreviny. Následne je priebežne ukotvená drevenými kolíkmi v pravidelných rozostupoch. Potom nasledovala výsadba drevín v pravidelných malých rozostupoch zhruba 1,7 m. Dôvodom blízkosti drevín jednej vedľa druhej tkvie v tom, aby sa čo najrýchlejšie vytvoril životaschopný a čo najpevnejší koreňový systém, ktorý vytvára najúčinnejšiu protipovodňovú a stabilizačnú funkciu na breh potoka ako iné existujúce technologické riešenia.
Dobrovoľníci sa tesne pred obedom podujali ešte zasadené dreviny ohradiť uzlovým lesníckym pletivom, zatiaľ čo sme zahrievali drevné uhlie v prinesenom grile. Na ňom postupne začali rozvoniavať chutné remeselné dobroty z Rodinnej farmy u Ďurkových. Pre účastníkov bolo pripravené aj občerstvenie v podobe pivka a kofoly a takpovediac mali „otvorený účet“ v prírodnej chladničke 🙂 Česť a uznanie všetkým, že sa správali slušne a nik sa neopil.
Ako to už býva v takýchto príjemných dňoch, keď Vám slniečko hreje nad hlavami, prišla na rad aj obedná siesta. Po zdriemnutí ešte zostával čas do odchodu a vystala otázka, čo s voľným časom. Ani neviem, ako k tomu prišlo, ale asi isto viete, že za všetkým treba hľadať ženu.
Rekonštruujeme storočnú sedliacku chalupu, ktorá sa nachádza v blízkosti Pivka pre pocestných a miesta realizácie projektu obnovy brehového porastu Čierneho potoka. Nehnuteľnosť pretvárame z jej dovtedajšieho rekreačného charakteru bývania na trvalé. Bolo potrebné z jednej miestnosti vykopať zeminu, ktorú má nahradiť penové sklo. Najprv začínali dvaja ľudia vykopávať zeminu a voziť do vlečky traktoríka. Zemina bola vyvezená citlivým spôsobom, aby nedošlo zmene režimu odtoku povrchových zrážok.
Ani neviem, ako sa to stalo, zrazu v miestnosti 4*4,5 m pracovalo desať ľudí s tak nesmiernym zápalom a zanietením k práci, že mi až miestami vyhŕkla slza na kraj oka. Dávno som nevidel toľko prirodzene nahromadenej ľudskosti, nezištnosti pomáhať a to všetko v priateľskej a pohodovej atmosfére.
Čo čert nechcel, do odchodu posledného autobusu by sme všetko nestihli spraviť. Ponúkli sme sa dobrovoľníkom, že ich zavezieme do Bánoviec a za ochotu sa im odvďačíme pozvaním na remeselné čapované pivo. Veľmi krásny záver tohto týždňa sme ukončili v príjemnom posedení s priateľmi a známymi v jedinečnej pivárni NePIVOdu. Daj boh šťastia a na zdravie!