Lúka pod šípkovským družstvom odľahčená o 34ks vriec odpadu

Posted on 21/06/202011/08/2020Categories Uncategorized

Uplynulú jar 2020 sme boli svedkami vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity rieky Bebrava. Voda nabrala rýchly spád a vybrežila sa i pod objektom bývalého družstva nad obcou Šípkov. Nedalo nám a tak sme zorganizovali na tri etapy zber odpadkov, ktoré voda vyplavila na okolité brehy. Domnievali sme sa, že môže ísť zväčša o odpadky doslova spláchnuté z brehov a bezprostredného okolia domov obce Čierna Lehota. O pomoc sme požiadali aj obecné úrady v oboch dedinách.

Opäť v teréne s odpadkami

Posted on 20/06/202021/06/2020Categories Uncategorized

V bebravskej doline nám zostalo nemilé dedičstvo z čias minulých – množstvo nielen do očí bijúcich, ale aj skrytých skládok. Z minulosti je to hlavne komunálny odpad, ale nanešťastie pribúdajú ako huby po daždi divoké skládky stavebného odpadu. Na tom by nebolo nič divné, ale v u nás, v chránenej vodohospodárskej oblasti, to spôsobuje zmenený režim prúdenia povrchových vôd… A výskyt invazívnych druhov rastlín, ktoré doslova decimujú pôvodný biotop. O tom však inokedy.

Pivko pre pocestných a jeho život

Posted on 20/06/202020/06/2020Categories Uncategorized

Kedysi uprostred horúceho leta roka 2015 ani neviem prečo, ale na hornom konci dediny U Baťkov, som umiestnil prázdne vedro od vápennej bielej farby, napustil ho studenou potočnou  vodou a umiestnil do neho pár sklených fliaš s pivom. Vodu som aj dva-tri krát za deň vymieňal, len aby sa nestalo, že pivo bude teplé. Postupne, ako medzičasom po sfunkčnení náučného chodníka, sa ozval jeden z vtedajších členov OZ-tka, zručný zvárač a obrábač kovov, že by z hrubostennej železnej rúry vyrobil … Continue reading “Pivko pre pocestných a jeho život”

Otvorený list starostovi obce Čierna Lehota

Posted on 11/05/202011/05/2020Categories Uncategorized

Vážený pán starosta Dušan Horák, formou otvoreného listu sa na teba obraciam so žiadosťou o usporiadanie vzájomných medziľudských vzťahov medzi mojou a tvojou osobou a stanovenie pevných a vzájomne rešpektujúcich pravidiel hry. Dôvodom na spísanie tohto textu a výber tejto formy otvorenej komunikácie som zvolil z nasledovného dôvodu. Začína sa nám vymykať slušnosť, úcta a vecná argumentácia z verejného života, ktoré majú za následok polarizáciu verejnosti z radov našich občanov, chatárov, chalupárov, či nezainteresovaných návštevníkov obce.

Koncepcia zvrátenia dlhodobo nepriaznivého stavu vôd v ChVO Strážovské vrchy

Posted on 06/05/202017/06/2020Categories Hlavná

Pravdepodobne sme po Rakúskej republike čo to do počtu obyvateľov na kilometer štvorcový malým Kuvajtom. Nie na ropu, ale na vodu. Chránená vodohospodárska oblasť (ChVO) Strážovské vrchy je jednou z dvanástich ChVO v SR s presne stanovenými pásmami hygienickej ochrany (PHO) vodných zdrojov. Táto oblasť so svojimi šiestimi vodnými zdrojmi skrze Ponitriansky skupinový vodovod (PnSV), v dĺžke zhruba sto dvadsať kilometrov, zásobuje pitnou vodou okresné mestá Bánovce n/B, Partizánske, Topoľčany a severnú časť mesta Nitra. To predstavuje približne stopäťdesiat tisíc konzumentov pitnej vody.

Program Vlády SR 2020-2024 s dosahom na nás

Posted on 19/04/202023/04/2020Categories Uncategorized

Prinášame Vám pre nás kľúčové aspekty z ešte “horúceho” programového vyhlásenia Vlády SR 2020-2024 * dotýkajúce sa bebravskej doliny a teda Chránenej vodohospodárskej oblasti (ChVO) Strážovské vrchy s pásmami hygienickej ochrany (PHO) I. a II. stupňa. Text, ktorý bude predložený parlamentu na schválenie má 121 strán, ale my Vám prinášame zopár výňatkov z neho, o ktorých sa domnievame, že budú mať zásadný význam pre nás, ak sa aplikujú do praxe.

Môj príbeh za vodou :-)

Posted on 24/03/202023/04/2020Categories Uncategorized

Po smrti svojej babky v roku 2010 som sa začal vracať do regiónu horného toku rieky Bebrava, dediny Čierna Lehota, odkiaľ pochádza moja rodina. Tá tu žila viac ako sto rokov až do príchodu kolektivizácie poľnohospodárstva v 70-tych rokoch minulého storočia, ktoré bolo hlavným zdrojom príjmom mojej rodiny. Preto boli prinútení dedinu opustiť a presťahovať sa za prácou do mesta. Odvtedy rodinná chalupa chátrala a bola bez života tak, ako okolité polia, lesy a lúky.