Ako pravdepodobne už viete, tak od určitého času (schválením tzv. Lex Žitný Ostrov) je Ministerstvo životného prostredia SR povinné  zverejňovať výsledky pravidelného monitoringu kvality povrchových a podzemných vôd s dôrazom aj na chránené vodohospodárske oblasti…
Z toho, čo nás najviac zaujalo v súvislosti s aktuálnym trendom nárastu počtu rodinných bazénov, prehlbovania studní a zmien v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov dotýkajúcich sa bebravskej doliny, by sme radi vyzdvihli nasledovné:
  • Tok rieky Bebrava je v hornej časti povodia významne využívaný na vodárenské účely (Ponitriansky skupinový vodovod). Povodie Bebravy je charakterizované maximom mesačného odtoku spadnutých zrážok v apríli,  v ktorom odtečie 14  % z celkového ročného odtoku. Minimálny mesačný odtok sa vyskytuje v októbri, pričom odtečie 7  %  z celkového ročného odtoku spadnutých zrážok. Výskyt maximálnych kulminačných prietokov je pre danú CHVO vo februári a v marci. Inak povedané, najvyššie stavy hladiny spodných vôd bebravská dolina získava v tomto období. Minimálne priemerné denné prietoky sa v priebehu roka vyskytujú v septembri až novembri. (s. 26-27). Suma sumárum, doporučujeme, aby sa voda používaná na rekreačné (bazény) a záhradkárske účely (pokusy o anglický trávnik 🙂) ukončili najneskôr do konca mesiaca apríl.
  • Priemerný rozsah hrúbky zvodnencov – rozumejte krasovo-puklinového kolektora zrážkovej vody je 10 – 30 m a pod touto vrstvou sú nepriepustné horniny pieskovca, flyšu (ílovce), či bridlíc. (s. 27). Zjednodušene povedané, akékoľvek ďalšie pokusy pri prehlbovaní Vašich studní nemajú výraznejší zmysel pre navýšenie objemu vody v domácnosti, keď narazíte na pieskovec, ílovec, či bridlicu. Inak povedané,  nemá význam vŕtať hlbšie.
  • Zhruba 70% okolitej krajiny je odrazom stáročného a prírode blízkym spôsobom hospodárskej činnosti človeka pri využívaní prírody. (s. 29). To znamená obrovský potenciál na revitalizáciu krajiny v duchu trvalo-udržateľného vidieckeho agroturizmu.
  • Správa označuje za rizikové ľudské aktivity v hornej časti bebravskej doliny v okolí torza ovčina v Čiernej Lehote, údolie medzi Šípkovom a Slatinou n/B (okolie objektu bývalého družstva v Šípkove objektami terajšieho družstva), kde za posledných tridsať rokov dochádza k prírode menej blízkym spôsobom obhospodarovania krajiny. (s 30-31). To predstavuje zdvihnutý varovný prst na spôsob obhospodarovania pôdy a potenciál na jeho zásadnú premenu.
  • V správe nie je zahrnutý areál bývalého výrobného podniku Kovostav v Slatinke n/B ako potenciálny bodový zdroj znečistenia. (s. 32) Vyvstáva potreba opätovného začatia správneho konania a definitívneho uzavretia tejto environmentálnej záťaže.
Preložené do ľudskej reči 🙂 :
Štát eviduje našu dolinu ako vodohospodársky významnú lokalitu s celkom prehľadnými poznatkami o zrážkovej činnosti. Vieme, že vrchná časť doliny je výrazné zvrásnená a vysoko priepustná a citlivá na povrchové zrážky. To zároveň predstavuje výrazné riziko pre ohrozenie množstva a kvality podzemných zdrojov pitnej vody.
V súvislosti s nadchádzajúcimi zmenami v štrukturálnych finančných fondoch EÚ a nenavrátnych finančných príspevkov SR existuje v doline rozsiahly potenciál na obnovu krajiny do stavu, kedy bola intenzívne využívaná človekom v minulosti a to takým spôsobom, aby doslova povedané mal gazda obživu pre svoju rodinu a príroda s rastlinami, stromami a zvieratami aj prežitie na ďalší rok.
Smutným zostáva skutočnosť, že samosprávy nevyužívajú žiadne nízko nákladové nástroje komunikácie s verejnosťou, napríklad cez sociálne siete, aby zvýšili povedomie o dôležitosti účelného a šetrného narábania s vodou a odpadmi ako takými. Rukavica je hodená…