V piatok 8. mája sme si uctili padlých, zomrelých a zabitých predkov, vojakov a hlavne ľudské bytosti, ktoré položili svoje životy za našu slobodu. V mene OZ položil vence jej predseda za prítomnosti kamery pána Vavra.

Prešli sme si krátky úsek k pamätníku padlých vojakov nachádzajúcich sa nad obcou Čierna Lehota. Upratali črepiny a prázdne kahance a minútou ticha sme si uctili padlých vojakov. Na miestnom starom cintoríne sme si pripomenuli urputnosť bojov stopami po guľkách z automatickej zbrane na jednom z náhrobkov.

Foto autora textu, pamätník pred OcÚ v Šípkove

Následne sme sa presunuli do obce Šípkov, kde pred obecným úradom sme vzdali úctu našim rodákom, ktorí prišli o život za veľmi krutých podmienok a neľudských okolností. Dohru tohto „Šípkovského inferna„* sme si pripomenuli krátkou zástavkou u ďalšieho pamätníka na začiatku obce v smere od Slatiny nad Bebravou.

Foto archív VOS Prlov. Výcvik vojakov jednotky Einsatzgruppe Jozef

Reliéf padlého vojaka z dielne známeho umelca ktorého ďalšiu prácu môžete nájsť v miestnom „chráme kráľovnej vody“ – pramennej záchytke Vrchovište v Slatinke nad Bebravou. Nad reliéfom vojaka v zbrani je osadený obelisk, ktorého tri zo štyroch strán sú obsypané menami zomrelých obyvateľov.

Vyvrcholenie pietnej akcie sa uskutočnilo v osade Lupenice nachádzajúcej sa vysoko nad obcou Šípkov.

Fotografia autora textu, pamätník na osade Lupenice, motocykel s platným vstupom do lesa.

Občianske združenie K prameňom Bebravy si touto aktivitou v tichosti pripomenulo zverstvá, ktoré napáchali ľudia, takí, akí sme aj my – živé cítiace bytosti bez ohľadu na našu národnosť, politickú, náboženskú, či inú príslušnosť. Len vďaka anonymnej mlčiace väčšine upadajú tieto zverstvá do zabudnutia. Parafrázujúc slová klasikov, kto neporozumie minulosti, je odkázaný ju prežiť nanovo. Preto bol aj názov tejto aktivity príhodným spôsobom pomenovaný ako Posledný súd, keďže pamätníci už prakticky nežijú.

Maľba od Jana Van Eycka z 15. st. s názvom Posledný súd.

K pamätníkom sme kládli plne ekologicky rozložiteľné vence a v tichosti zapálili sviečku pri dodržaní adekvátnej bezpečnosti. Pozvánku na spoločné kladenie vencov dostali aj starostovia obcí Šípkov a Čierna Lehota. Vzhľadom na ich pravdepodobnú vyťaženosť do dňa konania aktivity sa nevyjadrili k účasti, ani sa neospravedlnili. Svedkami tichej spomienky sme tak boli len dvaja ľudia.

Foto autora textu.

* Pajtinka, Ľ. 2018. Šípkovské inferno. In: Rodina a škola – Historická príloha Rodiny a školy, ročník 67, vydanie október, s. 8.