---

Zameranie chodníka: prírodovedné, hydrogeografické, historické, ochranárske

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Trasa začína na zelenej turistickej značke.

Rok otvorenia: 2012 – 1. okruh, 2014 – 2. okruh, 2019 čiastočná obnova

Aktuálny stav: Informačné panely sú vo veľmi dobrom stave.

Textový sprievodca: skladačka, dostupná v boxe na paneli III. pri torze sušiarne U Baťkov

Poznámka: Chodník vznikol zlúčením dvoch líniových úsekov: náučného chodníka Rohatá skala – Hrádok (z roku 2012) a náučného chodníka K prameňom Bebravy (z roku 2014).

Využiteľnosť pre školy: Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

Sprievodná informačná brožúra: tu*

Názvy a umiestnenie informačných panelov

1. Úvodný panel – obec Čierna Lehota a projekt náučného chodníka (pred obecným úradom)
2. Východiská projektu K prameňom Bebravy (konečná zastávka autobusov)
3. Voda v živote našich predkov (základy sušiarne ovocia U Baťkov; posedenie s občerstvením v prírodnej chladničke)
4. Zver našich lesov (rázcestie pod Rohatou skalou)
5. Rohatá skala
6. Rastliny nášho regiónu (lúka pod Hrádkom)
7. Hrádok
8. Ochrana vody (sedlo za Hrádkom)
9. Ponitriansky skupinový vodovod (pod prameňom Bebravy)
10. Nie je voda ako voda (ovčín v doline Bebravy; posedenie s pitnou vodou)

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Čierna Lehota. Obec severne od Bánoviec nad Bebravou v strednej časti Strážovských vrchov v doline hornej Bebravy. Bola založená na zákupnom práve na konci 13. storočia – prvá písomná zmienka je z roku 1296. Terajší rázovitý charakter jej dodala valaská kolonizácia. V 16. storočí tu bol mlyn, roku 1720 už dva. Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pasienkárstvom a ovocinárstvom pod správou uhrovského panstva. Počas druhej svetovej vojny sa zapojili do Slovenského národného povstania. V obci sa nachádza storočná zvonica, socha Panny Márie z roku 1920 a pamätník občanom padlým v druhej svetovej vojne. Nad obcou sú zrúcaniny stredovekého strážneho hrádku z druhej polovice 13. storočia (samostatné heslo nižšie). V krasovopuklinovom prostredí katastrálneho územia obce je 24 neveľkých jaskýň (stav v roku 2014). Najdlhšími sú: zlomovo-korózno-rútivá Jaskyňa pod Brečtanom s dĺžkou 22 m, hĺbkou 11 m a výskytom netopierov, zlomová Jaskyňa v Osičí (Vrchovište) dlhá 15 m a dve 12 m dlhé: Jazvečia jaskyňa a fluviokrasová Jaskyňa nad prameňom. S krasom súvisí aj veľké množstvo kvalitnej podzemnej vody – najväčšie prírodné bohatstvo širšieho okolia obce –, ktorá podlieha ochrane v rámci Chránenej vodohospodárskej oblasti Strážovské vrchy. V minulosti sa voda využívala na pohon mlyna (existoval do roku 1966) a na máčanie konope na močidlách. V okolí obce sa vyskytuje viac ako 51 druhov rastlín rodu vstavačovitých, čo je pravdepodobne najviac v strednej Európe.

Rohatá skala. Vápencový skalný útvar na okraji plošiny (523 m n. m.) na konci juhovýchodnej rázsochy Záhradčia nad horným koncom Čiernej Lehoty vyčnievajúci z lesa s výhľadom do doliny Bebravy.

Hrádok (657 m n. m.). Vápencový vŕšok v juhovýchodnej rázsoche Záhradčia, vybiehajúcej nad horný koniec Čiernej Lehoty, s drobnými zvyškami strážneho hrádku, vybudovaného v druhej polovici 13. storočia na jeho vrcholovej plošinke na ochranu frekventovanej horskej cesty na Valaskú Belú. Hrádok v roku 1786 vyhorel. Vrch poskytuje výhľady, keďže jeho južné a východné svahy sú bezlesé so skalnými sutinami.

Bebrava. Rieka na západnom Slovensku pretekajúca zhruba severo-južným smerom Strážovskými vrchmi a Nitrianskou pahorkatinou s dĺžkou 47,2 km a priemerným prietokom 2,3 m³/s v ústí. Pramení (vo výške 683 m n. m.) v masíve Záhradčie severozápadne od obce Čierna Lehota a východne od Topoľčian pri Prázdnovciach ústi (vo výške 169 m n. m.) sprava do Nitry. Druhá najkratšia rieka Slovenska, ktorej podzemné zdroje zásobujú diaľkovodom zhruba stopäťdesiat tisíc obyvateľov miest od Bánoviec nad Bebravou cez Partizánske, Topoľčany až po sever Nitry.

Prírodná pamiatka Stará Bebrava. Chránené územie pri hornom konci Čiernej Lehoty v strednej časti Strážovských vrchov v najjužnejšom cípe rázsochy masívu Kremenište vyhlásené v roku 1987 na ochranu skamenelín mezozoických živočíchov, ktoré umožňujú odlišovať jednotlivé skupiny kriedy ako geologického útvaru. Nachádzajú sa tu Sokolné skaly. Pamiatka je súčasťou územia európskeho významu Kňaží stôl a chráneného vtáčieho územia Strážovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000).

Prírodná rezervácia Rysia. Druhá z dvoch súkromných prírodných rezervácií na Slovensku i v strednej a východnej Európe, vyhlásená v roku 2004 v oblasti východných svahov a vrcholovej časti vrchu 843 m medzi Čiernou Lehotou a osadami Valaskej Belej (Krištofovci a Toporovci) na ochranu evolučných procesov v komplexe prirodzených lesných porastov centrálnej časti Strážovských vrchov. Majiteľom lesa je občianske združenie Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktorému ho v roku 1998 daroval súkromný majiteľ zo stredného Slovenska. V tomto lese sa od roku 1994, kedy pôvodný majiteľ prevzal svoj les, neťaží ani nijako nezasahuje do prírodných procesov (5. stupeň ochrany). Podložie je budované prevažne migmatitmi a v nižších častiach kremencami. V prirodzených porastoch bukového vegetačného stupňa tu prevažuje buk (80 %), hojná je breza previsnutá, čučoriedky a paprade, sporadicky sa vyskytujú jarabina vtáčia, vŕba rakyta a z umelej výsadby smreky, borovice a smrekovce. Najstaršie časti lesa majú až 130 rokov. Žijú tu zákonom chránené bystrušky, fúzač alpský, salamandra škvrnitá, skokan hnedý, užovka stromová, tesár čierny, žlna zelená a i. Hojné sú rysy a medvede. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Kňaží stôl a chráneného vtáčieho územia Strážovské vrchy (obe sú súčasťou sústavy Natura 2000). Majiteľ plánuje rezerváciu zväčšovať postupným prikupovaním okolitých lesných pozemkov.

Strážovské vrchy. Jadrové pohorie v oblasti zhruba medzi Trenčínom, Novákmi, Bojnicami a Ilavou, budované najmä vápencami a dolomitmi subtatranských príkrovov (granitoidné jadro nie je odhalené, leží v hĺbke). Od ostatných pohorí Centrálnych Západných Karpát sa líšia v tom, že nemajú ústredný chrbát, ale tvorí ich mozaika vrchov, hrebeňov a chrbtov a kotlín, navzájom prepojených hlbokými dolinami miestami s tiesňavovitými úsekmi. Ich dominantou je Strážov (1 213 m n. m.).

Viac info aj na Náučné chodníky Slovenska.