Krehkosť a zraniteľnosť Slatinskej pramennej línie

Začiatkom tohto roka sme si v jednom z textov na tejto stránke predstavovali Slatinskú pramennú líniu a jej význam nielen pre bebravskú dolinu, ale aj obyvateľov okresných miest od Bánoviec nad Bebravou cez Partizánske, Topoľčany až po časť Nitry. V nasledujúcom texte by som sa rád sústredil na konkrétne dôvody jej ochrany a citlivého prístupu ľudí.

Zdroj: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra – geologická mapa SR

Táto myšlienka skrsla vo mne, keď som si všimol, že za ostatné roky ľudia intenzívne prehlbujú svoje studne pre nedostatok vody v nich. Zjednodušene môžeme povedať, že v pradávnej minulosti sa v našich končinách nachádzal morský záliv, na ktorého dne sa usádzali odumreté schránky tiel vtedajších morských živočíchov, predovšetkým koralov, vápnitých hubiek, lastúrnikov či ulitníkov. Vplyvom tlaku vody sa postupne premenili na horninu, ktorú poznáme pod názvom vápenec. V bebravskej doline môžete vidieť obnažené časti svahov, kde sa nachádza svetlý drobivý vápenec.Farba vápenca závisí od množstva ílovitej, železitej a organickej prímesi v sedimente. Môže byť od fialkovasto tmavosivej po hnedo-sivú (obr. č. 1).

Obr. č. 1 – archív OZ-tka – silne štruktúrovaný vápenec so sľudovými žilkami

Postupne ako more ustupovalo a záliv sa obnažoval vplyvom počasia ako slnko, dážď, vietor, mráz, dochádzalo k jeho rozrušovaniu do dnešnej zvrásnenej podoby. Preto môžete nachádzať v strmých častiach dolín, či nív riečneho toku Bebravy a jej prítokov sedimenty sprašových alebo ílovitých hlín. Tie pod vplyvom vlastnej hmotnosti sa postupne premenili na bridlice (obr. č. 2).

Obr. č. 2 – archív OZ-tka – ílovíta bridlica s prímesou horčíka a jemnou vrstvou vápenca v hornej časti vzorky

Táto ílovitá časť tvorí izolant nepriepustný vode. Pod ňou sa nachádzajú staršie geologické vrstvy, ktoré však nie sú predmetom textu a obáv z krehkosti tohto systému presakovania povrchových zrážok do podzemia pri tvorbe podzemných zdrojov pitnej vody.

Voda si vyberá cestu najmenšieho odporu horninami. Dážď vo svojej podstate je mäkká voda (nie je nasýtená minerálmi vápnika a horčíka) s jemne kyslím pH, ktoré chemicky reagujú práve s horčíkom a vápnikom. V dôsledku rozličných tektonických pohybov zemskej kôry tak dochádza k neustálemu narušovaniu horniny, čo v našom prípade dáva doline jej nezameniteľný ráz.

Obr. č. 3 – archív OZ-tka – Krasovo-puklinový kolektor povrchovej zrážkovej vody do podzemia

Ako môžete vidieť na obrázku č. 1  v jeho hornej časti, tak voda si našla najslabšie miesto v hornine narušovaním mäkkej sľudovej časti vápenca (obr. č. 3), ktorou sa zarezáva do horniny, čím vznikajú jedinečné jemné trasy, kadiaľ voda presakuje do podzemia. Naberá so sebou minerály horčíka a vápnika, ktoré sú základnou stavebnou jednotkou vápenca. Čím je vzdialenosť medzi povrchom a puklinou v boku horniny (vľavo dole obrázok č. 1), tým je presakovanie vody na povrch intenzívnejšie a nám sa prejavuje vo forme prameňa. Na tejto ceste môžete vidieť množstvo drobných prasklín, puklín, či aj kapsúl, čo si vieme predstaviť ako syr ementál. V porovnaní s inými druhmi hornín, ktoré sa na planéte Zem nachádzajú, tak práve v prípade tohto typu horninového podložia hovoríme o vysokej miere zraniteľnosti s ohľadom na množstvo a kvalitu podzemných zdrojov pitnej vody.

Obr. č. 4 – Geologický ústav Dionýza Štúra

Ako vidno na obrázku č. 4, tak v prípade mikroregiónu Podhorie a Slatinskej pramennej línie sa rozprávame o vysokej a veľmi vysokej miere skrasovatenia vápencov, čo povedané vyššie v súvislosti s dynamikou malého vodného cyklu (obr. č. 3) predstavuje nielen dôvod na obavy na pozadí súčasných klimatických a spoločenských zmien, ale predovšetkým dôvod na zvýšené nároky kladené na nás ľudí, ktorí žijeme v tejto časti Slovenska.

Total Page Visits: 84 - Today Page Visits: 1

Pridaj komentár